V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca.

Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému.

Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.

Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave. Pripomíname, že predpis nadobúda účinnosť 15.6.2015 okrem článku 40, ktorý nadobúda účinnosť dňom schválenia tohto poriadku.

Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ (RaPP) schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave v znení zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 30.6.2015 a zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 3.2.2016.

V záujme toho, aby futbalové kluby mohli využívať nové zmluvy podľa zákona o športe, osobitne zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, úpravou čl. 24 ods. 6 RaPP. V V 2. lige bola zábezpeka ako podmienka pre uzatváranie týchto zmluv znížená na polovicu (z 20.000 na 10.000 eur) a v nižších súťažiach bola zábezpeka zrušená úplne.   V 1. lige zábezpeka ostáva naďalej zachovaná ako nástroj garancie najvyššej úrovne súťaže. 

Vzácna návšteva zástupcov FIFA, UEFA a ďalších organizácií na pôde SFZ rokovala o prijatí Slovákov do pilotného projektu FIFA s názvom NDRC (National Dispute Resolution Chamber), čím sa SFZ stal vôbec prvou v rámci európskych futbalových federácií UEFA.

Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".